Letné stretnutie ľudí dobrej vôle, Lipovce, 11 – 14.8.2016

va, 27 Okt 2016 - upravené 13 Sep, 2017

Hovorí sa, že “zmena je život” a tak sme tohtoročné letné stretnutie členov a priateľov našej Školy života uskutočnili na novom mieste. Konkrétne v horskej chate Tatran v Lipovciach pri Prešove.

Toto malebné miestečko, dobrí ľudia, ktorí nám chatu prenajali a starali sa o našu pohodu, radosť zo vzájomných stretnutí, spoločné činnosti a nám milí hostia – to všetko spolupôsobilo, aby vytvorilo atmosféru stretnutia, ktorá podľa mojej mienky nebola taká istá ako po iné roky. Bola “ešte lepšia”  :-)

Kto tam nebol a rád by o tom vedel viac alebo kto tam bol a rád by si to viac pripomenul,  pre toho sú tu nasledujúce riadky od jednej účastníčky a našej milej priateľky pani Viery Lúchavovej:

Stretnutie ľudí dobrej vôle v Lipovciach

Tohto roku sme sa namiesto obvyklej Litmanovej stretli v Lipovciach, aby sme aspoň raz v roku mohli byť viacerí spolu až tri dni a navzájom sa obohatiť.Pobyt bol koncipovaný tak, že každý mohol prispieť do programu, ak chcel, a niektoré dni mali doobeda voliteľný program. Niekto mohol byť viac v prírode, napríklad s deťmi, alebo sa zúčastnil prednášky.

Vo štvrtok večer sme sa stretli pri úvodnom slove. Pani Viera priblížila motto pobytu, ktoré je veľmi krásne:

Čo nedokážeš sám, to dokážeme spolu. Život nám nastaví tú najlepšiu školu.

 Každý sa dostane v tej piesni k svojmu sólu.

 Raz všetko musí vyjsť,veď treba mať len vôľu.

Po ňom nasledovalo krátke pohovorenie priateľom  o tom, o čo sa združenie snaží.  Potom nám pani Sabová porozprávala o tom, čo ju v poslednom čase oslovilo. Bola to hlboká myšlienka v rozprávke od H. Ch. Andersena  Snehová kráľovná. Rozprávka bola dlhá, aj rozprávanie k nej a tak sa diskutujúci rozišli už dosť neskoro.

V piatok ráno bola rozcvička. Bolo trocha chladno a po daždi, ale rozhýbali sme sa. Po nej bolo čítanie začaté a ukončené spevom. Na dopoludnie bola naplánovaná buď návšteva jaskyne Zlá diera alebo výlet k tejto jaskyni a potom spoločný návrat cez Lačnovský kaňon. Niektorí návštevníci jaskyne mali hlboký zážitok, pretože ešte v tejto turisticky sprístupnenej jaskyni s prilbami a svietidlami  neboli. Dokonca si niektorí vyskúšali ako je to „narodiť sa “ cez úzky otvor v skale.

Tí, čo sme si vybrali vychádzku k jaskyni, sme to tiež mali zaujímavé, lebo tam nevedie značkovaný turistický chodník, a tak sme išli podľa svetových strán. Ešte dobre, že sme boli dvaja vodcovia, lebo sme mali ísť do kopca, čo bolo správne, ale od cesty pre autá sme nevedeli, či máme ísť po nej doprava alebo doľava. Našťastie tam už niektorí pred časom boli, a tak tú cestu spoznávali.Nakoniec sme zistili, že mládenec, ktorý s nami šiel, má mobil s GPS, takže navigačný problém bol zažehnaný.Počas prechádzky sme zbierali liečivé kvetinky a úplne každý každého obohatil, lebo vedel o takých vlastnostiach  tej-ktorej bylinky, čo iní nie. V piatok poobede bola prednáška pána Meďaša a po večeri nám prišiel zahrať Ján Svetlan Majerčík. Potešenie bolo, myslím si, že vzájomné. Zahral nám aj všetky pesničky na želanie, ktoré sme mali pripravené v spevníčku.

V sobotu, v hlavný deň pobytu nás bolo asi najviac. Stihla nás navštíviť pani Magda, takže sme mali rozcvičku s tancom a pekne s vítaním slniečka a ďakovaním všetkým živlom.  Po raňajkách sme sa mohli znova rozhodnúť, či pôjdeme na výlet alebo na bylinky s pani Annou. Keďže naša rodina robila vodcovstvo turistickej časti, tak môžem povedať, že oteckom a ich deťom sa výlet páčil, aj keď výstup na poslednú časť vrcholu kopca bol veľmi namáhavý, lebo cestička viedla kolmo hore. Už sme boli aj unavení, ale keď sme boli už hore, tak nás bodro „nejakí“ turisti  zdravili. Zbadali sme, že je to rodina Křížová, ktorá sa vybrala na túru opačným smerom.  Potešili sme sa. Vystúpali  sme ešte na vedľajší vrchol, kde sme si prezreli prírodnú jaskyňu. Hľadali sme aj skalné okno, no našli sme len skalnú ihlu. Už sme sa aj vzdali, že ju nenájdeme, no keď sme skalnú ihlu obišli, zistili sme, že v nej je skalné okno. Zábavné, však? No a potom už len cesta naspäť dolu. Vedeli sme, že už máme časový  sklz, tak sme zatelefonovali, nech nám odložia obed. Prišli sme naraz s Křížovcami.

Na obede sme sa dozvedeli, že počas túry sme nazbierali podobné kvietky ako ďalší s pani Annou. Aj s vysvetlením, ktoré sa na čo používajú. Čerešničkou na torte pre mňa bolo, že som po prvýkrát na živo videla rásť Ľuľkovec zlomocný, ktorý som zatiaľ videla len na obrázkoch. Je veľmi jedovatý a používa sa len v homeopatii alebo ho používajú len tí, čo to vedia. Na Parkinsonovu chorobu. Určite sme si z neho nič neodtrhli, lebo je jedovatý už pri manipulácii s ním.

Po obede mal pán Karel Kříž vystúpenie s fujarou a rozprávaním o slovách, pomocou ktorých si môžeme vytvárať realitu. Aj keď existujú aj škaredé novotvary, nabádal nás, aby sme skúsili vymyslieť a zaviesť do praxe pekné , budujúce tvary slov. Možno že sa podarí ich rozšíriť aj na väčšom území.

Po večeri sme mali posedenie  s harmonikou pána Strojného. Zohrávali sme sa aj deň predtým aj v sobotu vo voľnom čase. Pán Strojný chcel začať tak pekne pomaly a postupne zrýchľovať. Na začiatku aj tak bolo. Ale keď sme si postupne začali rozkazovať pesničky, tak to bolo rezké a  veselé už dosť skoro. Niektorí sa hneď pustili do tanca. Tak nám bolo dobre, tak sme sa dostali do tempa, že organizátori museli vyhlásiť prestávku, inak by deti vôbec nechceli ísť spať. Po prestávke nám dievčence ako malé víly pod vedením pani Milady zaspievali a zatancovali  pesničku „Když skřítek zpívá“ od Jiřího Solničku. Bolo to nádherné (ktovie, kedy to stihli nacvičiť). Po tančeku pán Lúchava prečítal rozprávku od Dobšinského  „Či jesto pravda na svete“, po ktorej sa menšie deti odobrali spať a ostatní  sme pokračovali v speve, ale už bez harmoniky, aby sme neboli takí hluční. Skúšali sme spoločne spievať krásnu pesničku Zvesť, ktorej slová prišli pani Viere. Spievali sme to na nápev ruskej piesne „Výjdem na pole s koňom“.  Potom sme spievali ďalšie piesne zo spevníka, ktorý sme pripravili na tento účel. Sú tam pesničky od Žiarislava, Jana Svetlana Majerčíka, slovenské hymnické piesne a ďalšie.

V nedeľu sa znova zopakovala rozcvička, dokončili sa rozbehnuté aktivity, pobalili sme sa a po obede a slávnostnom ukončení a poďakovaní sme sa mohli vrelo rozlúčiť, pretože nám tam bolo dobre a už teraz sa teším na budúce možné pokračovanie.

Ináč deti sa mali veľmi dobre, pretože sa celý čas hojdali na hojdačke a popri tom sa hrali s loptou, preskúmali priľahlý les, ktorý bol vodný a vyliezli na miestnu skalu, z ktorej je dobrý výhľad. A nabudúce už plánujeme objednať na niektorý deň suchý obed a preskúmať lúky vzdialenejšie od chaty:-)  Dovidenia nabudúce!

Pridať komentár

*