Vám milé ženy, matky, babičky, prababičky, starenky

Zelesna, 11 Mar 2016 - upravené 13 Sep, 2017

Je mesiac marec. Slnko na svojej večitej dráhe stúpa po nebíčku čoraz vyššie a dníčky sa nám predlžujú. Príroda sa prebúdza. Nežne vysiela svoje signály. Nadychuje sa, preťahuje svoje údy, otvára oči. Stromy sa nalievajú miazgou a púčiky naberajú svoj tvar i objem. Snežienky čarovne cilinkajú, pučia narcisy, tulipány. Aj vrba-rakyta kvitne. Jej hebké bahniatka sa zďaleka belejú. Usmievajú sa žmurkajú na tých, ktorí ich vnímajú Oj, aj vtáčiky sa rozštebotali, volajú na seba už od skorého rána a za súmraku sa ticho lúčia s dníčkom.

Vo vzduchu cítiť novú silu, radosť, tvorivosť, krásu- prichádza bohyňa Vesna, Jar. Živá príroda sa prihovára, pozdravuje v tieto dni nás ženy.

Niet krajšie miesto, ako moja rodná postať!
Tu mi predkovia uvili hniezdo,
Tu chcem zostať.
V náručí Všehomíra, nášho Pána,
Tu som žena v poli i dáma.
V rukách kráľovnej vonia seno i slama.
Ó, chvála Ti Pane !
Moja duša spieva
Na slnko z tieňa biele húsky vyháňam
A volám:
Raduj sa, spievaj,
Jasaj Žena!

V týchto dňoch sme si pripomenuli Medzinárodný deň žien /niekto ani nie, niekto povedal, že je to zabudnutý sviatok…/ Ale ja by som predsa chcela pripomenúť ženskú silu spred viac ako 100 rokmi. Povstala žena proti neprávosti, zlu. Medzinárodný deň žien ustanovila konferencia žien v Kodani v roku 1910 .
U nás sa prvýkrát oslavoval v roku 1921. V čase 2. svetovej vojny a vlastne už v roku 1938 bol tento sviatok zrušený – zakázaný. V roku 1945 bol opäť uznaný – obnovený.

A prečo? /myslím si ja/
Lebo poslaním žien je vnášať do každodenného života v rodinách i v spoločnosti lásku, mier, nežnosť, krásu, kultúru a inteligenciu. My ženy s citom nazeráme na svet, ochraňujeme rodinu, sme milujúce matky, manželky.
Dnes je možno dobre pripomenúť, že by sme mali byť plné vedomej múdrosti, čistej pokory a ľudského dobra.

V mojom kruhu žijú láskavé, múdre, veľakrát aj smutné, ale dobré ženy. V dnešnom čase my ženy riešime existenčné otázky, riešime svoju úlohy ženy v spoločnosti v rodine i sami v sebe. Každý deň má svoje radosti i starosti. Každý deň ja, žena som v deji života. Raz múdro- vedome konám, inokedy sa mi to nedarí a robím chyby. Čo je veľmi dôležité je to, že spoznám pochybenie, viem sa ospravedlniť, poznám silu slova, ktoré vyslovím a predovšetkým som láska, ktorej nechýba súcit.

A preto volám:„Chvála Vám milé ženy, za cit lásky ktorý vnášate do nášho sveta, za čaro zjavu, za vedomú múdrosť v každej chvíli. Chvála matkám, babičkám, prababičkám za láskavú výchovu deti, za vaše pracovité ruky a obetavé srdce.

Nech prebýva radosť, šťastie i hravosť v ženských srdciach. Pre našu Zem, krajinu i miesto kde žijeme, nech sme požehnaním. Prajme si na každý deň RA- dosť /RA je svetlo čiže dostatok svetla,/ milý úsmev na tvári i v duši a veľa zdravia.

A na záver, nezabudnite si spievať, tešiť sa a radovať sa z každej maličkosti, lebo keď som šťastná, radostná a spievam si, to je číra modlitba, ktorou chválime Stvoriteľa.

K výšinám, k Tebe, Otče,
Môj duch túži sa vzniesť.
Klaňať sa, ďakovať,
Za nesmierny dar, ktorý si nám dal.
Dar, ktorý sa nehodnotí
Ľudskou matériou,
Dar boží !
Svetlo, Láska svieti do sveta,
Človeče, prebuď svojho Ducha!

Úprimne, zo srdca a s veľkou úctou Magdaléna Šablatúrová Zelesna

Pridať komentár

*