Poďakovanie za úrodu – jeseň 2015

Eva Mat., 26 Feb 2016 - upravené 13 Sep, 2017

Zvykli sme si prijímať a zabudli sme dávať. To čo sa nám dostáva, berieme ako samozrejmosť a neuvedomuje si, že je to dar. Spozornieme, keď veci, ktoré sme považovali za obyčajné, samozrejmé prestanú prichádzať, kdesi sa vytratia. Veľkým, preveľkým darom ľuďom je úroda: ovocie, zelenina, obilie, kvety – dary našej zeme. Človek nevie byť spokojný s tým, čo dostáva: neurodilo sa – prečo ? Urodilo sa veľa – čo s tým? Chýba nám uvedomenie a porozumenie, čo a prečo sa tak deje. Človeče, postoj chvíľu, stíš sa, prijmi a raduj sa – z mála, z veľa, zo všetkého. Je v tom milosť a láska Stvoriteľa. Ďakuj.

Uvedomujúc si to, vybrali sme sa 26.septembra 2015 poďakovať za celoročnú úrodu. Deň, ktorý by ste nazvali nepríjemný a najradšej ostali doma – fúkalo, ba priam dulo. Pršalo, lialo. Boli sme štyria (pani Magda, Igor, Judka a ja) a s nami dvaja naši štvornohí, psí priatelia. Vystúpili sme z áut priamo na mieste, kde vyviera prameň čistej, pramenitej vody – Ladislavova vyvieračka. Psíci sa rozbehli a pustili sa do šantenia. A my do príprav. Prameň chránia tri staré veľké lipy. Priestor medzi nimi sme vyčistili, chôdzou v kruhu, piesňou a prosbou pripravili k obradu. Z prinesených darov: ovocia, zeleniny, kvetov, chlebíka a krištáľu ďakovný kruh vytvorili. Chvíľkami to vyzeralo, že v kruhu ostane málo ovocia lebo obzvlášť na slivky sme mali hodovníka, psíka. Keď bol kruh hotový, stíšili sa, precítili, zaspievali, pomodlili. Po určitom čase som si uvedomila, že jeden psík sedel v strede kruhu, pokojne tíško, pridal sa k nám.

V modlitbe slová plynú: Chvála za dary z čistého Zdroja, chvála za dary. Chvála aj bytostným, cez ktoré prišli aj tomu kto ich pripravil.

Máme za čo chváliť a ďakovať. Najvyššiemu, bytostným, matke zemi. Vďaka, vďaka Otče náš, za obživu, za lásku, vďaka, vďaka priatelia.

Po obrade sme zo stredu kruhu vložili krištáľ do prameňa, nech ho čistí, rozjasňuje. Chlebík si ukrojili, soľou posypali, zajedli a v pokoji odišli. Zostatok kruhu sme nechali bytostným, nech sa z neho tešia. Strávili sme tam iba krátku chvíľu ale pôsobenie ďakovného obradu bolo dlhodobé. A myslím, že si ani sama neviem presne predstaviť aké. Viem len, že po dvoch mesiacoch som sa vrátila na toto miesto a čím som sa k nemu viacej blížila, tým som cítila väčšiu radosť, vďaku a silu. Akoby ma niekto srdečne vítal …

S pokorou sa pokloň, ďakuj,
pri všetkom si uvedomuj,
že to nie je vôľa tvoja, ktorá zemou hýbe,
ale že zo Svetla ľuďom všetka pomoc plynie.

EvaMat.

Pridať komentár

*