Ako vznikla knižočka VIDÍM, POČUJEM, CÍTIM

Eva Mat., 23 Okt 2014 - upravené 12 Mar, 2015

Prológ

Plynie jar a plynie deň,
zmení sa tvár a zmení sa zem.
Ten, kto vo Vás stopu zanechal,
nech bytím svojím pokojne kráča v diaľ.
Odkaz jeho ponesieme k ďalším rodinám,
most cez veky preklenieme, vďaka za ten dar.
Cítime, už nastal čas.
Čas, keď iba Svetlu má otvárať sa každý z nás.

 

 

 

O knihe

Predo mnou úloha veľká, ako vznikla táto krásna zbierka?

Držím v rukách útlu knižočku a rozmýšľam: „Ako vznikla?“ Nie som jej autorkou, iba s láskavým dovolením mi bolo dopriate stať sa, nazvali by ste to zostavovateľkou, editorkou, redaktorkou? Tak nejako sa tomu hovorí v odborných kruhoch.
S pani Magdou Šablatúrovou som sa zoznámila pred dvoma rokmi. Ako spoločenstvo rovnorodých, vzdelaniachtivých ľudí sme navštívili Zaježovú, kde v tej dobe učila miestne deti. Podujala sa na to, aby nám robila sprievodkyňu zaježovskou komunitou a venovala nám svoj drahocenný čas. Až neskôr som pochopila aký vzácny.
Ktosi to zariadil tak, že od tej doby sme sa častejšie vídali. Na ďalších stretnutiach, hlavne v prírode, so mnou a mojimi priateľmi nám spievala krásne, vlastné u prevzaté piesne, hrala na drevených píšťalkách, recitovala, predávala svoje múdro. K tancu a piesňam mám blízko a tak isto mnohí z nás. Keď sme počúvali jej piesne, priali sme si vedieť tie nádherné slová, dať im ten správny tón. Pani Magda bola (je) veľmi vyťažený človek a nebolo veľa času ich všetky spísať. Na jar tohto roku som ju v spoločnosti dvoch priateliek navštívila na pár dní. Večer po celodennom programe som sadla k stolu v kuchyni jej borovskej chalúpky, počúvala a písala. Snažila som sa zachytiť z jej úst čo najviac. Viackrát piesne opakovala, aby sme si ich vštepili do pamäti. Doma som to všetko prepísala do elektronickej podoby a poslala priateľom. Sama pre seba som si to nazvala Modlitby a piesne. Pieseň je pre mňa modlitbou, ktorou sa najlepšie a najradšej modlím.
Dalo by sa povedať, že týmto  spísaním boli položené základy a veci sa dali do pohybu. Keď sme sa na začiatku leta stretli (blížil sa augustový čas stretnutia združenia na Litmanovej) povedala mi: „Evka, bolo by dobré vydať knižočku, niečo ste už pripravili, ja mám ďalšie texty a doplnili by sme to fotografiami.“ Slovo dalo slovo a pri jej ďalšej návšteve Košíc som zašla s priateľkou Radkou za ňou. Pani Magda nám napísala svoju predstavu, ako chronologicky zoradiť piesne, básne, príbehy, nahrala na prenosný kľúč albumy fotiek a teraz hor sa na to. V praxi som si overila, že je jednoduchšie sľúbiť ako spraviť J Hlavne keď sa písmenká kdesi inde rozbehnú, stránky posunú, fotky splynú a počítač spomalí. Aj to je škola – škola života.
Z veľkého množstva fotiek sme s Radkou vytypovali tie najnaj – no vyberte naj z množstva naj. Ťažké rozhodovanie. Táto by sa hodila k jari, aj táto, túto k tej zime pridáme, ale tá svarga je tiež čarovná a jeseň..och, krásy kopec. Sadla som si k počítaču a začala ukladať príbeh k piesni, k piesni báseň, k básni chválu..a ku celej mozaike fotku.  Fotografie som triedila druhýkrát, lebo stále ich bolo priveľa a v knižočke by malo byť všetkého tak akurát. Ani veľa, ani málo. Texty striedali fotky, i s typom písma sa treba poláskať, aby ladilo k tomu celku. Čo krajšie, cifrovanejšie, jednoduchšie. Harmónia príbehov, fotografií.
K samotnej autorke sa mi páčili dve fotky a obe som ich tam chcela. Myslím, že vystihujú pani Magdu ako človeka – učiteľa, žiaka, priateľa živého na zemi, ženu spätú s prírodou. K dotvoreniu charakteristiky použijem z knižky slová autorky o sebe samej: „Kráčam po ceste. Je to radostná púť. Zem ma túli a nebo chráni. Ľudia sú moja veľká rodina. Cesta nekončí, ostáva energetická stopa.“
Dielko som odniesla k pani Magde, nech povie verdikt, dobre či inak treba. Potešila som sa veľmi, keď jej radosťou zažiarili oči a bola s tým, čo vidí veľmi spokojná. Finálnu verziu, ktorú ešte doplnila o jeden príbeh, vďaka finančnej podpore nášho občianskeho združenia Škola života – Dúha, mali možnosť zhliadnuť účastníci stretnutia na Litmanovej. Verím, že láska a radosť, ktorú do knižočky „Vidím, počujem, cítim“, jej príbehov, piesní a fotografií vložila pani Magda Šablatúrova – Zelesna, sa preniesla do  príbytkov tých, ktorí si ju odnášali domov.
Pre tých, ktorí by mali záujem o knihu mám odkaz – napíšte autorke alebo nášmu združeniu  a určite ju získate.
Koniec je začiatok. Opäť už rozmýšľame aké máme možnosti nahovoriť, naspievať všetky piesne, zahrať príbehy, doplniť a rozšíriť vydanie o ďalšie texty. Už vidím autorov grafiky, nových textov, fotografií, počujem tie krásny tóny, zvuky, vianočný príbeh a cítim, cítim…Veľkú vďaku a chválu Tebe, Pane, za všetko dobré vôkol mňa.

Eva Mat.


Epilóg

Od pani Magdy: Chcem sa úprimne poďakovať za to, že vyšla knižočka Vidím, počujem, cítim. Vďačím kruhu ľudí, ktorí ma inšpirovali pri zostavovaní textov aj za sponzorstvo združenia. Vážim si ústretovosť všetkých a teším sa, že spoločnými silami vieme tvoriť a dotiahnuť veci do úspešného konca.
Nech sa deje dobro vo svete, nech naše jasné myšlienky sú na chválu Najvyššieho pre dobro našej Zeme i nám ľuďom.

Pridať komentár

*