Transformácia

va, 15 Aug 2014 - upravené 13 Okt, 2014

V jeden júlový deň som si v pošte našla  správu, ktorej obsah začínal týmito slovami:

„Prichádza jedna z najväčších transformácií celého ľudstva a celej planéty Zem!!!

Ďalej sa písalo o tom, že sa blíži citujem: „megaveľká transformácia, ktorá prebehne  o polnoci zo 6. na 7.júl.

Energie sa stále zvyšujú, čo mnoho ľudí pociťuje na svojom fyzickom i psychickom tele, teda na zdravotnom stave.V noci zo šiesteho na siedmy júl sa materiálna štruktúra začne vo väčšej miere meniť. Ľudia  budú z materiálneho sveta viac vťahovaní do duchovných a prírodných stavov bytia a materiálne veci budú od onej polnoci ťažšie znesiteľné….

Pre ľudí pravého duchovného štýlu života začína raj na zemi a pre iných peklo lebo materiálno sa im začína rúcať pred očami…”

Celkom v závere bola výzva šíriť a preposielať tento text.

Dívala som sa na túto výzvu so zmiešanými pocitmi a so stiahnutou časťou tela nazývanou solár  plexus. Nestalo sa to prvýkrát, často takto reagujem ak nejde o dovolenie, či odporúčanie ale priam o výzvu, či žiadosť o šírenie informácií.A tak som poslúchnuc vlastný solár a uvedomujúc si vlastnú slobodnú vôľu i zodpovednosť text nepreposlala..

Prečo som mala pri texte zmiešané pocity? S väčšinou informácií, ktoré som čítala sa predsa  nedá nesúhlasiť. Nevedela som sa však akosi preniesť cez  konkrétne časové označenie….a  potom vraj začína pre jedných raj, pre iných peklo….ale ktorí sme my? Ktorá som ja?

Moje rozhodnutie nepreposlať  správu mi prinieslo mier v duši. Bolo v súlade s mojím presvedčením nakladať s informáciami, ktoré ku mne prichádzajú  podľa vlastného vedomia a svedomia.

Vyšla som do záhrady.

Bol prekrásny deň. Nádherná nebesky  modrá farba oblohy, žiariace slnko, lístky tancujúce vo vetríku a bzučiaci hmyz akoby oslavovali.Moje vnútro jasalo s nimi

Žeby bol predsa len dnes nejaký sviatok?  Nejaký významný deň?

Dobre teda, prijmem túto hru. Pre mňa nech je výnimočný!

Obed sa mi vydaril dokonale. Všetko bolo ochutené tak akurát a všetci okolo stola sme boli veľmi spokojní.Neskôr sme sa vybrali do prírody, po trase na Hanigovský hrad.

Slávnosť teda vrcholila.

Stúpanie do kopca si vyžadovalo hlboké dýchanie, ktoré prinášalo  ešte hlbšie prečistenie hlavy. Všímala  som si ako sa pri tejto námahe nedá myslieť, a že obvykle dobiedzajúce myšlienky v tejto nadmorskej výške asi už „nelietajú“.

Pod nohami mäkký koberec, nádherná vôňa namiešaná z bylín, zeme a stromov. Jedna lúčka striedala druhú, jeden výhľad striedal iný a nedalo sa medzi nimi vybrať ten najkrajší. Každý bol jedinečný. V duchu som ďakovala Zemi a sľubovala, že urobím čo bude v mojich silách, aby som svedčila. O tom, aká je živá a mocná. A že výzvy, že  my ľudia  máme zmeniť životný štýl a postoje kvôli záchrane Zeme  nie sú dostatočne výstižné. To nie ona nás potrebuje – to  my potrebujeme ju. Potrebujeme ju vedome vnímať.

Večer som si líhala s pokojom na duši a do akej miery o polnoci prebehla transformácia tam vonku, to neviem. Spala som.

Neskôr som si uvedomila, že informácie aké mi prišli prostredníctvom spomínaného mailu môžu byť nám ľuďom v niečom aj nápomocné.

Možno je dobré sústrediť sa na nejaký zúžený priestor v čase  a prijať ho za ten rozhodujúci.  Za ten okamih, kedy už jednoducho  prišiel čas. Byť pripravený a byť nový. Nepochybovať donekonečna  o tom, či veci, ktoré robíme sú správne.  Samo rozhodnutie robiť ich správne je zárukou, že pre danú chvíľu také budú.

Prichádzajúce  upozornenia na blížiace sa  prelomové časové úseky, či konkrétne dátumy môžu byť akýmsi tréningom – cvičením. Až do doby, pokiaľ vo svojom srdci nepochopíme, že pre transformáciu,  či „megatransformáciu“ v nás samotných je najdôležitejším každý jeden pominuteľný  a zároveň večný okamih  prítomnosti.

Pridať komentár

*