Na nôtu ľudovú.

va, 15. júl 2015 – 15:29 -

 

Cestujem každý deň autobusom z Prešova do Košíc.

Aj dnes ráno som ako obvykle nastúpila a oslovila vodiča: „Dobrý deň, Košice, kartou“. Odpoveď prišla obvyklá, že „dobrý deň, nech sa páči“, avšak z rovnako obvyklej zamyslenosti  ma vytrhla priam neobyklá  prívetivosť a veselý úsmev vodiča. Sadla som si poblízku a pozorovala jeho prácu ďalej, akoby som sa chcela presvedčiť, či sa mi to len nezdalo. Nezdalo. Bol prekvapivo veselý, až radostný a každý cestujúci od neho odchádzal s úsmevom na tvári.

Ľudia nastúpili, dvere sa zavreli a pohli sme sa. Zároveň sa autobusom rozozneli rezké tóny ľudových piesní.  Z prehrávaného cédéčka zaznelo:„Hej na tarky, na tarky, s košarikom na tarky, košar rucim do šancu a ja pujdzem do tancu…“

Okamžite som pochopila: „tak v tom je ten fígeľ, toto je príčina šoférovej radostnej tváre a dobrej nálady!“ Namiesto šedivej neprívetivosti okolitého sveta   zameriava svoju pozornosť na iné a necháva  sa pri svojej práci obklopovať týmito tónmi, touto krásnou a živou energiou.

Z reproduktorov už zaznievalo : „Vydam še – nevydam, i doma še pridam, ja svojej maceri češko robic nedam…“  a to už moje vnútro zaplavila okrem  ľahkosti a radosti aj  hrejivá spomnienka na detstvo. Na časy, keď som vďaka mojim rodičom oveľa viac ako dnes počúvala tieto piesne. Boli súčasťou nášho života.

Pamatám sa na to, keď mi ako dieťatu mama vravievala: „Keď som bola mladá, nežilo sa ľahko, ľudia žili v chudobe ale všade bola radosť a veselosť.“

Odvtedy som túto vetu počula konštatovať mnohokrát. Vravievala to svokra a mnohí ďalší z tých, čo ten „radostný čas“ zažili. V dnešnej dobe nám chýba.  Hmotnú chudobu našich rodičov a prarodičov vystriedala bieda chudoby duchovnej,  radosť sa kamsi vytratila.

Čo to hovorím, nevytratila, veď práve ju cítim, keď moje uši zachytávajú : „ ešči som še neoženel, už me žena bije…“

Áno, uvedomujem si, že v dospelom veku som tak trochu zanevrela na ľudovú pieseň. Práve pre príliš jednoduché a niekedy vôbec nie poučné texty…s jednim budzem ženu bici a s tym druhym dzeci, dzeci, …pieseň s týmto textom však nenesie v sebe štipku agresivity, aj keď slová ju popisujú.

Generácie, ktoré piesne vytvorili viedli jednoduchý život a túto jednoduchosť dali do piesní. Žili ho však z akéhosi nadhľadu, z výšky,  do ktorej ich vyniesla práve spomínaná žitá radosť a pokora.

Prednedávnom som mala v uliciach Prešova veľmi silný zážitok.

V parku hrala skupinka troch  mladých a krásnych mužov.  Dlhovlasí, oblečení v rozpáraných rifliach, svoje nástroje – gitaru, husle a basu – však ovládali majstrovsky, boli to naozajstní umelci.

A práve tieto chronicky známe piesne ako napríklad „a od Prešova“, podávali s ozajstnou virtuozitou, vložili tam celé svoje srdce. Bola som trochu prekvapená, ako môžu takí mladí ľudia tento druh hudby precítiť, keď naň zabúda generácia ich rodičov.

Teraz to viem. Majú to vo svojich génoch. Príštivá radosť, veselosť a životná energia je vložená v ľudových piesňach a kto otvorí svoje srdce, nájde to tam.

Nájde tam tú stratenú radosť, na ktorej absenciu s povzdychom upozorňuje generácia pamätníkov.

Teraz to už chápem, ďakujem, mami.

…na gambočky kupca mala a na lička maľara, čom by ja še Bože hore netrimala.“

Autobus zastavil v košickej stanici. Vystupujem s rozžiarenou tvárou a rovnakým srdcom.

Pekný deň, šarišania!  Pekný deň, východniari!  Pekný deň, Slovania!

 

 

Beseda na tému stravovania

va, 9. júl 2015 – 13:09 -

V piatok 12.júna sa teda uskutočnilo prvé zo série stretnutí na tému stravovania.

Bolo to úvodné rozprávanie ku skutočne obsiahlej téme a snažili sme sa v nej zorientovať. Uvedomiť si ako sa stravujeme – teda, či sa „vedome“ stravujeme alebo či sme nevedome unášaní vo víre zvykov, návykov a žiaľ aj závislostí, o ktorých už tušíme, že  pre nás  nie sú dobré. Avšak ako  „zjednať nápravu“ a to skôr ako si ju  naše telo vynúti prostredníctvom choroby?Nuž hlavne pokojne, s láskou a s radosťou, že sme uvedomením si situácie urobili prvý krok.

Okolo tohto sa viedla živá diskusia a najhlavnejšie body sme si heslovite spísali na tabuľu, ktorá vyzerala takto:

  • proti čomu bojujem, to pretrváva
  • Vedome jesť
  • Cieľ
  • Poznanie

Debatovali sme zanietene ale keď čas pokročil, bolo sa treba presunúť do kuchynky, kde sme si pripravili  „smoothie“ a tí, ktorí sme to ochutnali prvýkrát sme museli uznať, že je to  dobré, rýchle, sýte a má to niečo do seba:-)

Tešíme sa na pokračovanie .