O pokore.

va, 12. marec 2015 – 12:17 -

Pred piatimi rokmi som čítala jeden príbeh.
Dávny bájny príbeh o ľuďoch, ktorí sa vybrali za  Pravdou a Čistotou.
Nádhernými bytosťami v  nádherných rúchach.
Na ceste však mohli pokračovať len tí, ktorých ramena sa dotkla nenápadná bytosť v prostom striebrosivom šate. Ostatní do cieľa nikdy nedošli. Len tí, ktorých sa dotkla Pokora.

Pokora.
Čo presne to je?

Opakujem si to slovo niekoľkokrát a rozpačito si uvedomujem, že samotné slovo pripadá mojím ušiam a mozgu akési “tuctové”.  Vskutku  “sivé” ako plášť bytosti v spomínanej povesti.
Pri vyslovení slova si neuvedomujem plne vznešenosť toho, čo pomenúva.
Zamyslela som sa, prečo je to tak, cítiac kdesi hlboko vo vnútri túžbu pochopiť to.

Pokora, prečo si pre nás len slovo?
Navyše tak trochu nepríťažlivé.

Veď kto by po večere strávenom pri obrazovke plnej úspešných celebrít v niekoľkotisícových “outfitoch” ( rozumej oblečení),  kto by teda v nasledujúce ráno zatúžil po akejsi pokore?
Toto slovo sa spomínalo v kostoloch,  keď sa čítalo o tzv.”pokorných”.
Bola som vtedy dieťa a pred očami mi vyvstával obraz mužov a žien v zaplátanom oblečení  a s batôžkami suchých kôrok v rukách.
Tí pokorní museli byť zároveň aj tichí – teda nikým nepovšimnutí, čupiaci kdesi v kúte.
Toto má byť náš vzor?

Áno, ja viem, že z pokornej popolušky sa napokon stala princezná ale to bolo v rozprávke. A rozprávky možno vymysleli na útechu pre tých, čo sedia v kúte….
Dnes už nik nedáva pokoru za vzor, nevyučuje sa v školách. Nechceme ju. Veď by sme sa “neprebili” životom!  Občas, aj to veľmi vzácne, ju štátnici a politici vytiahnu vo svojích prejavoch  a  všetci, čo to počúvajú, vedia, že je to pre efekt, že to tam proste patrí – takzvané “klišé”.
Následné skutky týchto ľudí spravidla  prezradia, že netušili o čom hovorili.
Kto z nás vie, čo pokora je?  Tak veľmi sme od nej vzdialení, že ju nerozpoznávame.
Zafŕkali sme ju čiernymi machuľami našich úmyslov. Zdeformovali a prekrútili samotné slovo. Inak by sa v našom jazyku nemohlo od neho odvodiť sloveso “pokoriť”.
Ako môže ušľachtilosť utláčať?!

Chce sa mi vziať ten najlepší čistiaci prostriedok a začať čistiť   striebrosivý plášť panej Pokory od ľuďmi narobených machúľ, aby sa mi dala spoznať.
A v momente, keď po tom zatúžim, pochopím, že tým čistiacim prostriedkom je vlastne kvapka onej pokory.
To je ono! To mi dáva odpoveď na otázku čo pokora je!
Je to tá čistiaca kvapka. Esencia,  ktorá samotná je bez farby, chuti a vône avšak skutočnú nádheru farieb a vôní bez tejto esencie nespoznáme.

Pred rokmi som prečítala jednu knihu a podľa jej návodu skúsila odpustiť všetky krivdy a bolesti, ktoré mi boli spôsobené a na ktoré som si spomínala. Práve začala jeseň a ja som po prvýkrát v živote uvidela žiarivú nádheru jesenných farieb tak, ako nikdy predtým.
Pokora mi vtedy vyčistila zrak. Pretože odpustiť nemožno  bez pokory.
Bola to však len jej kvapka, človek ju dostáva  po kvapkách a to vždy, keď po nej zatúži.

Je potrebná všade.
Bez pokory neexistuje dobrý sluha, ani dobrý vládca.
Pokorní nie sú tí porazení, naopak, ak sme niektoré kolo života akoby prehrali ale naďalej si ctíme a vážime sami seba – teda zostaneme v pokore – v tom istom momente sa meníme na víťazov.
Pokora zmýva pýchu a odkrýva  hrdosť.
Pokora je to, čo rozlíši zdravé sebavedomie od nezdravého egoizmu.
Pomáha nám objavovať pod nánosmi falošných hodnôt tie pravé.
Bez pokory ani modlitba nie je  modlitbou.

A na záver myšlienka, ktorú som si raz vypočula:
“Ako rozpoznáme, či máme v sebe pokoru?
To nevieme. Ale  je tu dobrá indícia: v momente, keď si myslíme, že my  pokorní sme, buďme si istí, že práve vtedy nám pokora chýba.”

Stretnutie s pani bylinkárkou Annou Sasarákovou

Igor, 7. marec 2015 – 15:25 -

V nedeľu 1.marca medzi nás prišla pani Anna Sasaráková, aby sa s nami podelila o svoje životné skúsenosti a bohaté vedomosti z rôznych oblastí, ktoré napomáhajú zdraviu človeka.
Pani Anna je inžinierka, ale pred pár desiatkami rokov počúvla hlas svojho srdca a zamenila svoju sľubne sa vyvíjajúcu kariéru za život zameraný na priamu pomoc ľuďom. Venuje sa mnohým oblastiam, až nás prekvapovalo ako to môže jeden človek stihať. Okrem zberu a pestovania byliniek, pripravuje liečivé krémy, venuje sa reflexným masážam, šije nádherné harmonizujúce prikrývky, obrusy ako aj vankuše na spanie plnené bylinkami a pohánkovými šupkami. Pani Anna má bohaté skúsenosti aj v oblasti zdravého stavovania. Pokračovať »