Urobme si láskavosť …

Eva Mat., 28. apríl 2013 – 21:41 -

Raz jeden učiteľ dal všetkým svojím žiakom úlohu na celý nasledujúci týždeň, aby si zaobstarali papierovú škatuľu a za každého človeka, ktorý im spôsobil mrzutosť, ktorého neobľubujú, alebo ktorému nevedia odpustiť, vložili do krabice jednu marhuľu so štítkom, na ktorý napíšu meno dotyčného človeka.

Celý týždeň museli poslucháči všade nosiť so sebou túto krabicu, nosili ju vo svojom domove, v aute, na vyučovanie, ešte aj v noci ju museli mať pri posteli. Zo začiatku sa im táto úloha zdala zábavná, a všetci usilovne písali mená ľudí aj z detstva, ktoré sa im vynárali v spomienkach. Postupne, ako sa míňali dni, poslucháči spisovali ďalšie mená na zoznam, mená tých, s ktorými sa denne stretávali a ktorých správanie voči nim bolo neodpustiteľné. …

Čoskoro si všimli, že ich krabica je stále ťažšia. Marhule, ktoré tam vložili začiatkom týždňa, vytvorili mäkkú hnijúcu mazľavú hmotu, rozširujúc okolo seba neznesiteľný zápach, a tento rozklad zasiahol aj všetky ostatné marhule. Veľký problém im spôsobovalo aj to, aby mali krabicu stále so sebou a dbali na to, aby ju nezabudli nikde v obchode, v autobuse, v reštaurácii, na schôdzke, na plavárni, hlavne preto nie, že každá krabica bola označená štítkom s menom a adresou jeho vlastníka a s témou výskumu. A, samozrejme, aj krabica sa už začala neutešene rozpadávať, vláčiac svoj ťažký náklad.

Všetci veľmi rýchlo pochopili úlohu, ktorú sa im pokúsil vysvetliť ich učiteľ. Teda váha tej krabice, ktorú študenti celý týždeň vláčili so sebou, ( vláčime ju ty aj ja ) predstavuje tú duševnú ťarchu, ktorú v nás spôsobuje nenávisť, závisť, či opovrhovanie. Často si myslíme, že sme milosrdní, keď odpúšťame druhým.

V skutočnosti je to najväčšia láskavosť, ktorú môžeme spraviť pre seba.