Očista

Erik, 15. marec 2013 – 7:50 -

Tela

Obličky

Pečeň a žlčník

A duše

Každý deň, najlepšie večer aspoň hodinu pred spaním, keď už práca nesúri, sa pohodlne posadíme do kresla.

Stíšime svoje z každodenného zhonu rozlietané myšlienky a necháme vo svojom vedomí povstať zreteľné obrazy svojho dnešného prežívania. Postupne, najlepšie od konca dňa po jeho začiatok.

Rozlišujeme v tom, čo sme dnes konali, čo hovorili, ako mysleli a pociťovali, a čo pri tom cítili – vyciťovali.

Spomienky, ktoré v nás vyvolajú čosi nepríjemné príjmeme vedome s úsilím o pochopenie zákonitostí dejov pri nich.

Nezvládnuté udalosti napravíme podľa ich druhu prosbou o odpustenie, odpustením, dobroprajným želaním … modlitbou z vnútorného popudu.

Za to dobré aj zlé čo sme dnes prežili ďakujeme.

Po každom obraze smerujeme svoje chcenie do pokoja prítomnosti, k dôvere že všetko včas a dobre splníme, do stavu ” tu a teraz “.

Mnohí pri tom asi prídeme na to, že väčšinu ak nie všetky zle zvládnuté situácie (či už dobré alebo zlé) dnes mali jednu príčinu.

Neudržali sme svoje vedomie – svojho ducha v danej situácii v prítomnosti, aby nás cez ne viedol s nadhľadom, a že prekážkou k tomu boli často naše vlastné, duchom nekontrolované, myšlienky produkované rozumom.

V priebehu tejto činnosti budeme cítiť stupňujúce sa duševné uvoľnenie doprevádzané prúdom Sily – Živy ( pôvodný Slovanský výraz v tomto prípade  podľa mňa najlepšie vystihuje toto cítenie).

Už samotné duševné uvoľnenie a prúdenie Živy nabáda k tomu aby táto duševná očista bola zakončená modlitbou; odovzdaním sa Bohu.

Po nej sa ideme umyť, obliecť do pyžama a s vďačným cítením k Stvoriteľovi spať.

S čím sme večer líhali s tým skoro ráno vstávame.