Advent

Zuzana, 18. december 2012 – 10:07 -

Už máme zapálenu tretiu sviečku na adventnom venci, ale u mňa sa vynáraju spomienky, keď sme zapaľovali prvú sviečku.  Najprv sme si vypočuli pieseň od Hradišťana : Pozdraveno budiž Světlo (http://www.youtube.com/watch?v=zCSpumEJ4pQ) a potom sme zapálili prvú sviečku. V stíšení každý mal niekde svoje myšlienky, v mojom srdci bola radosť z obdobia očakávania dní, kedy si pripominame príchod Božej lásky na Zem. Aj moja 10 ročná vnućka mala svoje myšlienky a zobrala papier a pero a napísala list Ježiškovi. Tento list doslova prepisujem :

Milý Ježisko !

Na Vianoce netreba chcieť iba darčeky a prijímať a chcieť to, čo občas ani bohatý nevie zaplatiť, ale treba aj dávať. Aj keď sa Ježiš Kristus narodil, nebol v luxusnej nemocnici, Matka Boźia neporodila svojho syna  v luxuse, stačila jej na to slama a útly dom. Aj keď si niekto praje zdravie, nie vždy sa to podarí, netreba sa vysmievať chorým deťom, ani ľudom, netreba sa smiať tým, čo nemajú domov, možno za to nemôžu. Nikdy nehovor nikdy. Zázraky sa dejú. Možno si niekedy povieme, ja chcem to, aj to, ale nie je to iba o tom. Pokračovať »

Chlieb náš každodenný…

va, 12. december 2012 – 17:52 -

 

Zo zrna chlieb
a v zrne slnka žiar..
slnkom na nás hľadí Božia tvár.
Tak v plodinách zeme zreje Boží jas,
nech zreje aj vo mne
a vo všetkých nás.

 

Chlieb je z obilia, obilie dozrieva v slnečnom svetle, svetlo je sila, ktorá všetko prebúdza a privádza k rastu. Ktorá vedie k Stvoriteľovi.

V minulosti bolo pečenie chleba typicky ženskou prácou. Toto umenie sa dedilo z generácie na generáciu.
Bola to vážená a vážna činnosť, ktorá sa vykonávala spravidla raz za týždeň. V sobotu.
Úcta k chlebu sa prejavovala pri každom konaní. Pokračovať »

Krásne ráno

Milada, 10. december 2012 – 16:14 -

Rada by som sa s Vami podelila o krásny ranný zážitok.

Bolo to včera a pripadalo mi , že je to ráno zázrakov. Ráno som vstala ako zvyčajne, všetky ranné rituály som stihla v časovom limite a šla som na zástavku električky. Vonku bolo nádherne bielo a ešte stále poletoval sniežik. Šla som radšej opatrne, lebo neboli odhrnuté ani cesty, ani chodníky, preto som tesne pred zástavkou musela pridať do kroku a nakoniec som trošku pobehla, aby električka neušla pred nosom.

Len čo som nastúpila do vozňa, uvoľnil mi miesto na sedenie jeden mladý róm !?!? (asi tridsaťročný). V “R-ke” , myslela som si, že asi bude vystupovať pri Optime, keď je taký ochotný.  V “R-ke” sa nestáva, aby muži uvoľnili miesto žene, lebo predsa len je skoro ráno, okolo 5,00 a každý si ešte rád zdriemne pred svojou pracovnou zmenou.  A včera….. róm….. s nádherným úsmevom a s galantným gestom! Ak by som si akurát s poďakovaním nesadala, tak “padnem z nôh”. Také to bolo milé a silné zároveň. Nakoniec ten mladý róm cestoval až do U.S. Steelu. Bola som veľmi milo prekvapená. Počas cestovania sa nám ešte niekoľkokrát stretli pohľady. Bola som mu veľmi vďačná, lebo som sa mohla naplno venovať svojej obľúbenej činnosti: Tvorbe prekrásnej budúcnosti v myšlienkach.

A tentokrát som ďakovala, že ešte sú galantní a pozorní muži, ktorí vedia prejaviť úctu k žene. Usilovala som sa sprostredkovať mu silu dobra a svetla, tak ako je od nás žien chcené.

S láskou,
Milada

Nesúdim, aby som nebol súdený

Igor, 10. december 2012 – 16:08 -

Čokoľvek píšem, píšem iba za seba, lebo za iných sa nedá. Indiánske príslovie hovorí, že neposudzuj nikoho, ak si nekráčal v jeho mokasínach aspoň míľu. Tak aj dnes, keď uvažujem ako dosiahnúť čistotu svojho myslenia, nemôžem to zovšeobecňovať. Nemôžem vedieť, čo vás ostatných oslovuje, aké máte svoje prežitia a pochopenia. Neviem aká je vaša dôvera a istota. Môžem to iba tušiť a vo chvíľach vzájomného naladenia vycítiť, že nejako podobne vibruje viac ľudí v mojom okolí. Nie však všetci a to je v poriadku. Preto má zmysel zdieľať svoje vnútorné prežitia. Môžu sa stať motiváciou k hľadaniu cesty. Ale cesta je pre každého z nás aj tak jedinečná. A to je to krásne na tom.

Udalosti sa valia životom a uvedomujem si, koľko práce je treba ešte urobiť. Každá v sebe skrýva nejaký postoj, rozhodnutie, ktoré je treba učiniť.
Prechádzam si všetkých najbližších okolo seba – manželku, deti, súrodencov, rodičov, švagrov a švagriné, spolupracovníkov, susedov… Uvažujem o uplynulých prežitiach, či mám nejaké vnútorné výhrady voči niektorému ich prejavu. Čo sa ma dotklo ? Čo pozorujem a aké vibrácie to u mňa vyvoláva ? Ak sa objavuje vnútorný pocit nevôle a tlačia sa myšlienky ako „Nechápem ako ešte môže…“, „Veď toľkokrát som mu/jej už hovoril…“, či dokonca „Brr, toho teda nemusím…“, možno iba jednoducho „Au to ma bolí…“ a podobné, je čas sa hlbšie zamyslieť. Čo je to, čo spôsobuje tento môj postoj ? Nie je to náhodou nejaký rezonančný obvod ukrytý hlboko vo mne, ktorý sa rozochveje rovnakou strunou, vždy keď niečo podobné vidím, alebo dokonca osobne zažívam od dotyčnej osoby ? Kedy v minulosti som podobne jednal ? Samozrejme, mám tendenciu to ihneď zavrhnúť: Pokračovať »

Ó, Come, Immanuel

Redakcia, 7. december 2012 – 20:55 -

Posielam skladbu pre skrášlenie dnešného dňa, pre rozochvenie duše túžbou, ktorú v sebe táto melódia nesie.

(odporúčam kliknúť v pravom hornom rohu pre vianočnú verziu)

Srdečne zdraví

V.

http://www.youtube.com/watch?feature=endscreen&NR=1&v=iO7ySn-Swwc

Seminár Tajomstvo sily našich myšlienok – “Návod na šťastný život” vedený pánom Marschnerom

Igor, 4. december 2012 – 15:22 -

V sobotu 29.septembra sa v priestoroch Synergy v Košiciach uskutočnil seminár na tému nám veľmi blízku, keďže snaha o zmenu nášho myslenia je to, pri čom sa pravidelne v našom kruhu stretávame. Ďakujeme pani Vierke, ktorá sa spolupodieľala na organizácii tohoto veľmi pekného podujatia.
Pán Marschner nám porozprával o svojich prežitiach pri usilovaní o pozitívne myslenie a priblížil nám zo svojho pohľadu miesto a úlohy človeka vo svete. Naša vďaka za to, že tu môžeme byť a vyvíjať sa, prejavuje sa predovšetkým tým, že nás život baví. Baví nás stretávať sa s ľuďmi, pracovať, ale aj  upratovať a vykonávať bežné rutinné úkony. Ak v tom všetkom dokážeme nájsť radosť, poznávame stvoriteľa v jeho diele a prirodzene ho tak velebíme. Pán Marschner poukázal na najdôležitejšie oblasti, kam môžme smerovať svoju lásku, aby sa náš život vyvíjal harmonicky.
Podstatné je však prežívanie prítomného okamihu, pretože iba v ňom môžeme túto lásku naozaj dávať.