Vám milé ženy, matky, babičky, prababičky, starenky

Zelesna, 11. marec 2016 – 14:20 -

Je mesiac marec. Slnko na svojej večitej dráhe stúpa po nebíčku čoraz vyššie a dníčky sa nám predlžujú. Príroda sa prebúdza. Nežne vysiela svoje signály. Nadychuje sa, preťahuje svoje údy, otvára oči. Stromy sa nalievajú miazgou a púčiky naberajú svoj tvar i objem. Snežienky čarovne cilinkajú, pučia narcisy, tulipány. Aj vrba-rakyta kvitne. Jej hebké bahniatka sa zďaleka belejú. Usmievajú sa žmurkajú na tých, ktorí ich vnímajú Oj, aj vtáčiky sa rozštebotali, volajú na seba už od skorého rána a za súmraku sa ticho lúčia s dníčkom.

Vo vzduchu cítiť novú silu, radosť, tvorivosť, krásu- prichádza bohyňa Vesna, Jar. Živá príroda sa prihovára, pozdravuje v tieto dni nás ženy. Pokračovať »

Ako vznikla knižočka VIDÍM, POČUJEM, CÍTIM

Eva Mat., 23. október 2014 – 11:53 -

Prológ

Plynie jar a plynie deň,
zmení sa tvár a zmení sa zem.
Ten, kto vo Vás stopu zanechal,
nech bytím svojím pokojne kráča v diaľ.
Odkaz jeho ponesieme k ďalším rodinám,
most cez veky preklenieme, vďaka za ten dar.
Cítime, už nastal čas.
Čas, keď iba Svetlu má otvárať sa každý z nás.

 

 

 

Pokračovať »

Modlitba

Erik, 21. august 2013 – 7:51 -

Dlhé obdobie visela na mojej nástenke v zamestnaní a predtým na nástenke môjho kolegu a priateľa nasledujúca modlitba, ktorá veľmi vystihuje obsah tejto stránky.

Túto modlitbičku som si vo voľnej chvíľke veľmi často čítaval a uvažoval o jej obsahu.

Spája sa mi s ňou veľmi pekná spomienka, pri ktorej som si plne uvedomil mocnú  silu Citu vychádzajúcu z nášho ducha. V troch návaloch Citu prišla túžba nájsiť si svoju “druhú polovičku”, čo sa o pár mesiacov, bez prekážok a úplne prirodzene aj stalo …

Báseň neznámeho autora

va, 30. december 2011 – 14:30 -

Souznění duší…
tmavá  noc se tiše snáší,
modrý plášť Zemi přikrývá,
plný svitu hvězdných loučí,
a Luna vše ohlídá.

Srdce v srdci tiše tepe,
to dvě duše spojeny,
touhou kráčet směrem k Slunci,
hledají Ráj zde na Zemi.

Vesmír požehnal jim cele,
ukazují cestu všem,
kdo chce vidět, slyšet, kráčet,
nebojí se o sebe.

Lásko,pohleď, z toho pláště
posetého světlem hvězd,
složím ke tvým krásným nohám
proužek látky na pelest.

Budou svítit u tvé hlavy,
hlídat tvoje velké sny,
a já na stráži pak budu,

aby nikdy nezhasly.

 

 

Básne môjho syna Viktora

Tana, 25. november 2011 – 12:50 -

Čo je s tebou?

Skús sa postaviť na samý vrch skaly,
cítiš sa byť veľký, no zároveň taký malý –
svet krásy sa zdá byť nepoznaný,
si ako liany v plote, si zaviazaný.

Tisíc myšlienok a hurikán v tele,
nevidíš cestu, nevieš čo sa deje –
či zoskočiť cez oblaky a okúsiť čaro neba
či v odraze potoka sledovať samého seba.

Nie je to ako stavať príbytok holými rukami,
je to ako skočiť na plť a viesť sa vlnami,
postav sa a skús sa rozhliadnuť,
na prístav už musíš zabudnúť… Pokračovať »

Láska

Igor, 12. október 2011 – 10:37 -

Keď vás Láska zavolá, nasledujte ju, hoci jej cesty sú ťažké a strmé.
A ak vás ovanú jej krídla, poddajte sa jej, hoci meč ukrytý v jej perí vás môže poraniť.
Keď k vám prehovorí, uverte jej, hoci jej hlas možno rozvíri vaše sny ako severák, pustošiaci záhrady. Lebo práve tak, ako vás láska korunuje, tak vás aj križuje.
Ako vďaka nej rastiete, tak sa v nej strácate.

Lebo práve tak, ako stúpa k vašej korune a pohládza vaše najnežnejšie výhonky, chvejúce sa v slnečnom jase, tak klesá k vašim koreňom a pretŕha ich objatie so zemou.
Zbiera si vás ako obilné snopy.
Mláti vás, až ste celí nahí.
Preosieva vás, kým vás nezbaví pliev.
Zomieľa vás až do biela.
Hnetie vás, až sa jej celkom poddáte.
A potom vás položí na svoj svätý oheň, aby ste sa stali posvätným chlebom na svätú hostinu Božiu.
Všetko toto s vami láska robí, aby ste spoznali tajomstvá svojich sŕdc a v tomto poznaní sa stali časťou srdca Života.

Chalíl Džibrán, Prorokova záhrada